O KLUBE / KRONIKA FUTBALU DNV

Podľa dostupúných informácii prvou futbalovou organizáciou v Devínskej Novej Vsi bol ŠK Devínska Nová Ves, založený v roku 1923.O založenie sa pričinil rtm. Zeman, ktorý získal pre jeho založenie jednak miestnych mladíkov a jednak priviedol so sebou niekoľkých vojakov na doplnenie mužstva. Z miestnych rodákov to boli Rudolf Vavrovič, Ferdinand Vrba, bratia Mormorsteinovci, Aladár Friedländer, Vavrinec Gehry a František Groidl, neskôr i ďaľší, z prisťahovaných Čechov František Matura a Karel Hryzák a Buckingham z Anglicka (švagor vedúceho pracovníka miestnej tehelne). Klub bol založený pod patronáciou legionárov.

V tom čase bola v Devínskej Novej Vsi silná robotnícka trieda, predovšetkým robotníci z vápenky a tehelne. Pod patronáciou vtedajšieho predsedu MO KSČ Valenta Schreka vznikol o krátky čas ďalší futbalový klub, ktorý si dal meno Rudá hviezda Devínska Nová Ves. V prvopočiatkoch patrili medzi aktívnych hráčov Anton Ebringer, Ján a Štefan Gular, František a Ladislav Hataš, Tomáš Lipka, Jozef Schrek, Ondrej a Gašpar Štipanič, František Vlašič, Ján Ružovič (Kulda), Štefan Častulík, Gašpar Ščepán, Jozef Martanovič a ďalší, všetko robotnícky chlapci.

Prvé spoločné ihrisko pre oba kluby bolo na Grbe (dnešná horná časť ulice 1. mája). Z toho ihriska sa zachovala aj jediná fotografia Rudej hviezdy. Neskôr bolo ihrisko premiestnené za novopostavenú základnú školu (dnešné ulice Bridlicová a Samova). 

V roku 1929 pre rozpad MO KSČ úradi dali pokyn na zastavenie Rudej hviezdy a podobne aj FRTJ. V tom čase pre finančné ťažkosti  prestal aktívne pôsobiť aj ŠK Devínska Nová Ves. Začiatkom roka 1930 sa vytvoril nový klub pod názvom ŠK Slovan Devínska Nová Ves. O jeho vznik sa pričinili mnohí bývali aktívny hráči a funkcionári Rudej hviezdy a v klube prevládalo robotnícke jadro, aj keď klub dostával finančnú podporu od miestnych obchodníkov a živnostníkov.

V dôsledku rozšírenia bytovej zástavby na Grbe muselo sa v roku 1934 ihrisko znovu premiestniť, a to do priestoru dnešného školského ihriska, kde si museli športovci a priaznivci futbalu brigádnickým spôsobom, ručným presunom zeminy na fúrikoch upraviť hraciu plochu do vodorovnej polohy, keďže išlo o dosť spádový terén. Neskôr bolo toto ihrisko opät brigádnicky oplotené. Toto ihrisko slúžilo futbalu ale aj iným športom až do výstavby dnešného štadióna a bolo svedkom najslávnejšieho obdobia nášho futbalu.

Krátko po vytvorení klubu ŠK Slovan prihlásilo sa mužstvo do práve zorganizovanej súťaže medzi dedínskymi klubmi. Zaradilo ho do III. triedy. Prvými súťažnými klubmi boli kluby zo Stupavy, Hochštetna (Vysoká pri Morave), Uhorskej (Záhorskej) Vsi, Veľkých Levár, Lozorna, Zohoru, Ivanky pri Dunaji, Sv.Jura (Jur pri Bratislave). Medzi dospelými boli dve družstvá "A" a "B".

V začiatkoch tridsiatych rokov hrávali títo hráči: Za "A" mužstvo - Ján Ružovič I., Ján Toman, Štefan Pokorný, Ján Ružovič II.,  Mikuláš Martanovič, Jozef Matura, Michal Mráz, Martin Vlk, Ján Kralovič, Jozef Severa, Ľudovít Ebringer, Jozef Schrek, Knor st., Jozef Skládal, Jozef Selichar a ďaľší.

Za "B" mužstvo - Martin Ebringer, Gašpar Ščepán, Florián a Fridrich Fabšič, Štefan a Rudolf Baláž, Ján Turner, Štefan Preisinger, Štafan Gehry, Tomáš Lipka, Jozef a Pavol Martanovi, Štafan Ebringer, Vincenc Grožaj i ďaľší.

Od polovice tridsiatich rokov hrávali tiež Jozef Michalík, Jozef Havel, Ján Maroš, Vavrinec Valachovič, Jozef Neoveský, Ján Encinger, Martin Kovárik, Alojz Salay, František Farenzena, František Lorencíny, Jozef Jelemenský, Jozef Baláž, neskôr Ondrej Ebringer, Augustín Turner, Ferdinad Michalík, Pavol Pokorný, Tomáš Štepánek, Jozef Škoda, Jozef Farenzena a ďalší. Z vtedajšieho dorastu neskôr úspešne hrali za 1 mužstvo Štefan Škoda, Ján Baláž, Eduard Ščepán a ďalší.

Už v tom čase po vzore dospelých organizovali v jednotlivých častiach obce malé kolektívy fubalistov zo školských detí. Známe boli jedenástky "Arabi" zo Slovinca, "Grbari", "Lustigova jedenástka" (stred obce) a "Lukajova jedenástka" (Šimkovičova - z dolnej časti obce). Tieto jedenástky si z vlastných prostriedkov kupovali lopty a iné rekvizity.

Veľmi populárne boli v obci hodové futbalové zápasy so súpermi s Rakúska (Marcheg, Heinburg i.), keď sa chodilo na ihriskov v sprievody dychovej hudby z obliekarní v dedine (v Potravnom družstve, neskôr u Záreckého a u Havla). Občas sa so sprievodom išlo na stanicu naproti súperovi prípadne pre fingovaného rozhodcu na veľkostatkárových voloch.

V roku 1935 bolo vytovrené a prihlásené do súťaže aj dorastenecké družstvo, ktoré sa v roku 1938 zaradilo medzi špičku dorastnenekých družstiev západoslovenskej futbalovej župy. Z týchto dorastnencov sa neskôr stali úspešní reprezentanti za I. mužstvo, ktoré postúpilo medzi Bratislavské a najlepšie okolité kluby. Ich súpermi boli mužstvá ASO, Kablo a vojaci z Bratislavy, Zohor, Záhorská Ves, Malacky, Skalica, Rača, Jur, Pezinok, Veľké Leváre, Bernolákovo a Sereď.

V roku 1945 bolo mužstvo zaradené do západoslovenskej divízie a ich súpermi sa stali mužstvá s Nitry, Pezinku, Topolčian, Malaciek, Nového Mesta nad Váhom, Myjavy, Senice, Šale, Nových Zámkov, Hlohovca a "B" mužstvo Slavana Bratislava. Pre finančné ťažkosti po 2 rokoch pôsobenia v divízii zostúpilo mužstvo do nižšej súťaže. Našu obec v tom čase reprezentovali: J. Farenzena, bratia Škodovci, dr. J.Benko, J.Jelemenský, V.Verner, F.Michalík, P.Pokorný, neskôr E.Ščepán, M.Krajčír, R.Vavrovič, F.Encinger, S Bazala a ďalší. o úspšné účinkovanie klubu v tomto období sa mimoriadne pričinil dlhoročný predseda Jozef Schrek.

V povojnovom období sa vytvorilo veľmi dobré mužstvo dorastnecov. V ročníku 1946-47 hral dorast o majstra Slovenska, keď v kvalifikácii napred porazil Omladinu Bratislava, ďalej Prievoz a Malé Leváre, aby nakoniec vo finale západnej skupiny podľahol dorastu Trnavy, ktorý sa potom stal aj majstrom Slovenska.

Od roku 1949 niesol klub názov,,Sokol“ Devínska Nová Ves. Postupne jeho výkonnosť upadala, v roku 1953 pôsobil v okresnom prebore Bratislava — okolie pod dnešným názvom Lokomotíva Devínska Nová Ves.

V roku 1953 však začína sláva nášho futbalu znovu ožívať a mužstvo sa stáva víťazom okresnej súťaže. Od roku 1954 hrá už v krajskom prebore. Prvý rok sa umiestňuje na 9. mieste z 12 klubov a o rok neskôr už na 5. mieste. Najvýznamnejši úspech dosiahlo v roku 1956, kedy sa stalo viťazom juhozápadnej skupiny krajského preboru, O tento úspech sa až na malé vynimky, zaslúžilo mužstvo v zložení Ján Martanovič, brankár, Gabriel Krist a Vincent Granec obrancovia, Ján Grožaj, Ján Turner a Milan Milošovič založníci a Ján Vlk, Jan Fratrič, Michal Ondriáš, Štefan Šubín a Jozef Fratrič ako útočníci. Striedajúcimi hráčmi boli Alojz Krílik, Eduard Schrek, Bohumír Baumäl a ďalší.

Súpermi mužstva sa stali Galanta, Pezinok, Stupava, Nové Mesto nad Váhom, Stará Turá, Dunajská Streda, Sereď, Holíč, Senica a Myjava. Najlepšie umiestnenie dosiahlo po dva roky 6 miesto z 12 klubov.

V tom čase úspešne repretentovali našu obec aj dorast, ktorý sa víťazstvom vo svojej skupine stal účastníkom dorasteneckej ligy, ako aj rezerva mužstva, ktorá pôsobila v II. Triede.

Súpermi dorastu v západnej skupine ligy boli Slovan Bratislava, Lučenec, Zvolen, Energia Bratislava, Partizánske, Trnava, Topolčany, Nová Zámky a ČH Bratislava. Za ligový dorast hrávali v tom čase najmä Alojz Rybár, Pavol Habuda, MIlan Pokorný, Ján Kralovič, Michal Brna, bratia Gašparíkovci, Ján Višváder, Alexander Murányi, Jozef Lipka, Milan Jeck, Vincent Zezulka, Miroslav Kratochvíl a ďalší.

B mužstvo úspešne pôsobilo v okresnom prebore. Úspešným trénerom bol od roku 1956 miestny rodák, Ján Baláž , ktorý trénoval mužstvo až do roku 1962 a potom ešte v ročníku 1964-65.

V sezóne 1957-58 sa hralo v troch obdobiach a mužstvo sa umiestnilo na 6. mieste. V zložení mužstva nastali značné zmeny. Novými reprezentantmi sa stali Ján Záhradníček, Viktor Marcinka, Pavol Štefanovič, Milan Pokorný, Alexander Murányi, Mllan Jeck a ďalší.

V sezóne 1959-60 bolo mužstvo na 9. mieste a v ročníku 1960-61, keď po zlúčovaní okresov a krajov prišlo k reorganizácii bolo v I.a triede na 6 mieste.

Súpermi mužstva boli Kovosmalt Bratislava, Zohor, Slovan Bratislava B, ČH Bratislava, Skalica, Kúty, Ivanka pri Dunaji, Trnava B, Senica, Bernolákovo, Senec, Čáry, Hrnčiarovce a Stupava.

V ročníku 1962-63 hrávali za mužstvo František Vlk, Ján Fratrič, Ján Toman, Pavol Štefanovič, Jozef Višváder, Milan Jeck, MIlan Pokorný, Ján Kralovič, Ján Turner, Ján Tóth, Ladislav Horváth, občas ešte aj Jozef Fratrič, Štefan Šubín, Ján Martanovič a z mladších už Miloš Šubín, Pavol Habuda a iní.

V týchto rokoch hralo B mužstvo v okresnom prebore a dorast v oblastnej súťaži. Za dorast v tom čase hrávali: Jozef Ebringer, Viliam Klepoch, Ferdinand Milošovič, Tomáš Štepánek, Peter Martanovič, František Michalík, Alexander Murányi, Milan Šubín, Peter Pokorný, Marián Klas, Ľuboš Farenzena iní. Títo neskôr tvorili základ A mužstva.

V prvom mužstve sa ďalej vystriedali títo hráči: Alojz Rybár, Pavol Štefanovič, Peter i Štafan Martanovič, Tomáš Štepánek, Ľuboš Farenzena, Jozef Faragula, Ladislav Horváth, Ján Duffek, Ján Klas, Ľubomír Havel, Ján Marenčík a iní.

V tejto súťaži družstvo hralo až do roku 1968, kedy z nej vypadlo, avšak v roku 1970 znovu postúpilo. Od ročníka 1972-73 hralo mužstvo v oblastnej súťaži. Jeho súpermi bolo ČH a Strojár Malacky, Slovan B, Matador, MDŽ, Rapid, Spoje, a Patrónka Bratislava ďalej Senec, Pezinok, Jur, Tomášov, Trnávka, Jarovce, Záhorská Bystrica, Modra a ZŤS Bratislava B.

V rokoch 1973—77 tvorili základ A mužstva títo hráči: Padych a J. Vlašič brankári, Peter Škoda, Peter Klas, Stanislav Beňa, Marián Jurčák, Otto Ladislav, Miloš Fratrič, Milan Jeck, Eduard Šubín, Vladimír Gašparík, Vladimír a Ľubomír Havel, Peter Novák, Ferdinand Milošovič, Ľuboš Grožaj, Ján Habuda, Anton Plaštiak. Trénermi mužstva boli Ladislav Horváth a neskôr Milan Moravec.

V roku 1974 vyhralo prvé mužstvo pohár v turnaji na počesť výročia futbalového klubu v Devíne.

Od ročníka 1978—79 sa hralo v I.a triede. V roku 1978—79 sa mužstvo umiestnilo na 3. mieste, v nasledujúcich dvoch ročníkoch na 2.mieste, v ročníku 1981—82 na 5. mieste a 1982—83 znovu na 2. mieste. Základ mužstva tvorili títo hráči: L. Ebringer, F. Šubin, Lachkovič, P. Klas, I. Kolenič, P. Novák, J. Habuda, T. Plaštiak, V. Havel, Ľ. Granec, Adam, ďalej Beseda, Agaj, Polák, M. a M. Krajčirovci, J. Tóth, R. Vavrovič, F. Bauer, J. Beracka, J. Kovárik, V. Duffek a další. V r. 1980—81 B mužstvo vyhralo I. triedu a postúpilo do I.b triedy. V r. 1982—83 posilnili mužstvo niektorí cudzí hrači (Daráž, Maršavský, Bartovič, Streško i ďalší).

V ročníku 1983—84 A mužstvo pod vedenim trénera Borhyho vyhralo I.a triedu a postúpilo do majstrovstva kraja, Súpermi mužstva sa stali: Slovan jun., Láb, Jur pri Bratislave, Inter jun., Trnávka, Stupava, Tomášov, Jarovce, Rapid Bratislava, Vinohrady, Spoje jun., Lozorno a Vrakuňa. V jeseni obsadili 6. miesto. Po výmene trénera (stal sa ním Malinovský) kleslo na 7.miesto a v ročníku 1985—86 až na 13. miesto zo 16 mužstiev. Aj na jeseň 1986 obsadilo mužstvo 13. miesto.

Za trénera bol opäť ziskaný Karol Borhy. Na jar 1987 už bolo mužstvo na 6. mieste. Pre ročník 1987—88 viedol A mužstvo nový tréner Ing. Kmetz. Mužstvo opäť kleslo na 11. miesto.

Základ mužstva tvorili títo hráči: Beracka, Šubín, Bartovič, Bauer, Granec, Tóth, Horvát, Krajčír, Weber, Vavrovič, Daráž, Kolenič, Duffek a Polák, neskôr Komínek, Šimkovič, Studenič, Kovarík, Kralovič, Petrík, Adam, Sith, Pútik, Lovas a ďaľší.

V ročniku 1983—84 B mužstvo zviťazilo v I. triede a postúpilo do I.b triedy. V ročníku 1986—87 po zlučení Doprastavu s Vrakuňou, naše B mužstvo postúpilo do I. triedy, kde sú jeho súpermi mužstvá: Vajnory, Kablo, Lamač, Patrónka, Jarovce B, Rusovce, Doprastav B, Pravda, Štart, Z. Bystrica, Čuňovo, Nepočujúci, Mierová kolónia. Najúspešnejšími reprezentantmi za B mužstvo sú V. Havel, I. Duffek, Tóth, Ebringer, Jeck, J. Honek, Granec, Šturdík a ďalší.

V ročníkoch 1983 súťažne hrajú tieto družstvá: dorast, starší a mladší žiaci, v 1984—85 pribudlo ďalšie mužstvo starších žiakov a v roku 1986—87 ďalšie dorastenecké mužstvo.

V ročniku 1987—88 hra až 7 mužstiev (3 žiacke, 2 dorastenecké a 2 dospelých). V zime 1988 sa A mužstvo zúčastnilo zimného turnaja v Lanžhote, kde z 8 mužstiev obsadilo 1. miesto. Napriek tomu, že pre každé mužstvo sa získal tréner, situácia nie je priaznivá. Z "A" mužstva je v základnej vojenskej službe 6 hráčov, za ktorých niet vhodnej náhrady. Tým trpí aj výkon B mužstva. Poklesla aj tréningová morálka.